15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca

Architekt L. E. Hudec sa svojím priam neuveriteľným príbehom postupne dostáva do pozornosti a záujmu architektonickej i občianskej verejnosti.

            Profesor Zheng Shiling z Tongji University inicioval prvotný výskum Hudecovej tvorby koncom 20. storočia. Na základe ďalších prác zahraničných bádateľov a ich akademických aktivít vzťahujúcim sa k tvorbe L. E. Hudeca sa svet dozvedel o osobnosti banskobystrického rodáka: Kanaďanka Leonor Hierkamp doktorandskou prácou na Washingtonskej univerzite, Luca Poncellini  doktorandskou prácou na univerzite v Turíne, Austrálčanka Anne Warr, ako aj Edward Denison pôsobiaci na The Bartlett School of Architecture (UCL London). Na Slovensku sa architekt L. E. Hudec dostal do pozornosti vďaka prvým informáciám od Gejzu Balašu. Rok 2008 bol „Rokom Hudeca“ v Šanghaji z iniciatívy šanghajskej vlády a Hlavného konzulátu Maďarska v Šanghaji. V tom istom roku sa uskutočnila jeho prvá výstava na Slovensku v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici zásluhou architekta Štefana Šlachtu, v tom čase rektora VŠVU a predsedu Spolku architektov Slovenska (SAS) v Bratislave s fotografiami Mariana Moncmanna. Na svetovej výstave EXPO 2010 v Šanghaji sa konala premiéra dokumentárneho filmu režiséra Ladislava Kaboša Muž, ktorý zmenil tvár Šanghaja, ktorý v ďalšom roku začali premietať aj v našich kinách a na televíznych obrazovkách.

            Dnes je už zrejmé, že hlavné pramene pre štúdium a spoznávanie diela sú na štyroch miestach: 

1. Viktória – časť pozostalosti architekta je archivovaná v univerzitnej knižnici v kanadskej Viktórii (Victoria Library). Vnuk architekta Alvin Hudec vlastní taktiež materiály vzťahujúce sa k životu a tvorbe L. E. Hudeca.

2. Šanghaj – od roku 2013 funguje organizácia Shanghai Hudec Cultural Development Center – Hudec memorial room, ktorý vedie pani Liu Suhua v zreštaurovanom rodinnom dome architekta.

Mimo jeho rodinného domu sú zriadené osobitné pamätné izby v niektorých ním navrhnutých budovách. Plány a projekty sa nachádzajú vo viacerých archívoch.

3. Budapešť – občianske združenie Hudec Heritage Project, zmenené v roku 2013 na Hudec Cultural Foundation, spravuje zbierku, ktorá sa zachovala u blízkych príbuzných (Virág Csejdy a ďalší príslušníci jánossiovskej rodinnej vetvy) a zároveň vyvíja odbornú i osvetovú činnosť.

4. Banská Bystrica – samotné historické mesto, ktoré bolo javiskom mladých rokov architekta a jeho rodiny (vrátane rodného domu, ako aj miesta posledného odpočinku), ale taktiež mesto, v ktorom prebiehajú viaceré občianske iniciatívy pre výskum, sprievodcovskú činnosť a sprítomňovanie daného dedičstva.

            V roku 2012 vznikla nezisková organizácia Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca (C.A.L.E.H. n. o.), ktorú založili architekt Igor Teplan a historička architektúry Klára Kubičková. Pri príležitosti 120. výročia narodenia architekta vydali trojjazyčnú publikáciu Po stopách architekta L. E. Hudeca (2013) autorského kolektívu Kláry Kubičkovej, Evy Furdíkovej a Maroša Semančíka. Téma architekta L. E. Hudeca stále rezonuje v publikačnej činnosti, vedeckých konferenciách, médiách a prácach študentov, ako aj v prejavoch úcty zo strany štátnych a mestských inštitúcií. K téme Hudec sa vrátil režisér Ladislav Kaboš a Svatava Maria Kabošová v knihe Ladislav Hudec - otec ázijských mrakodrapov (2014) a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (ŠVK) knihou Ladislav E. Hudec – z Banskej Bystrice do sveta (2018). Sochár Ladislav Sabo sa zúčastnil súťaže na vyhotovenie sochy L. E. Hudeca pre Šanghaj. I keď sa tento zámer neuskutočnil, jeho bronzová busta Ladislava Hudeca bola odhalená v budove Shanghai Urban Planning Exhibition Center a v Spolku architektov Slovenska v Bratislave. Vytvoril  taktiež plaketu pre laureátov architektonickej „Ceny Ladislava Hudeca“, ktorá je udeľovaná slovenskému architektovi úspešne pôsobiacemu v zahraničí. Doterajšími držiteľmi ceny sú architekti Peter Lizoň (2013), Alena Kubová-Gauché (2016) a Peter Černo (2018). Ladislav Sabo viackrát vystavil svoje štúdie k dvojportrétu Juraja a Ladislava Eduarda Hudeca na radnici a v Múzeu SNP v Banskej Bystrici – jeho konečná podoba je súčasťou tejto expozície vo foyeri na prízemí.

            V roku 2019 Slovenská pošta (POFIS) uvedie poštovú známku venovanú tvorbe L. E. Hudeca od autora Rudolfa Cigánika. Diplomová práca Kristíny Mičechovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave o otcovi Jurajovi Hudecovi po jej dopracovaní dostane knižnú podobu. Ich bohatý a plodný život ešte skrýva mnohé nepoznané detaily. Aj obdobie prípravy tejto výstavy prinieslo nečakané poznatky. Nové podnety prináša aj práca šanghajskej akademickej obce a Tongji University v Číne. Profesorka Hua Xiahong spolu s bádateľkou a redaktorkou The Shanghai Daily Michelle Ciao napísali knihu Shanghai Hudec Architecture (2013). V roku 2014 v Šanghaji bol architekt L. E. Hudec uznaný za „Symbol Šanghaja“ na základe verejného hlasovania ako jediný významný cudzinec pôsobiaci v Šanghaji. Budúcnosť je otvorená pre ďalšie skúmanie života a tvorby architekta L. E. Hudeca a jeho otca Juraja Hudeca.

 

Pracovný tím projektu:

 

Scenár:                         Klára Kubičková

                                    Eva Furdíková

                                    Rastislav Udžan

Grafika:                         Peter Javorík

                                    Pavol Štofan

                                    Pavol Snoha

Jazyková úprava:        Lenka Mališková

Jazykové preklady:      Michal Kiššimon

                                 Marianna Bachledová

                                 Natália Turčinová

Foto materiály:             Ján Baláž

                                    Jozef Kreutz

                                    Virag Csejdy

                                    Igor Teplan

Detský zošit:               Jana Štofan Styková

Papierové modely:       Ladislav Jakubčo

                                 Juraj Gonšor

                                 Miroslav Lisinovič

Pexeso:                     Lenka Šovčíková

 

 

Stálu expozíciu Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“ finančne podporili: spoločnosť Contrax plus, spol. s r. o., Fond na podporu umenia a Mesto Banská Bystrica.

Život a diela L. E. Hudeca

1. kapitola - Architekt L. E. Hudec

Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“             Výstavný projekt stálej expozície je venovaný...

Čítaj ďalej...

2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai

Banská Bystrica – Šanghaj   Banská Bystrica             Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku...

Čítaj ďalej...

3. Kapitola - História rodiny

História rodiny              Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov...

Čítaj ďalej...

4. kapitola - Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)

Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)              Staviteľ Juraj Hudec sa narodil 21. apríla 1858 v...

Čítaj ďalej...

5. Kapitola - Staviteľské aktivity Juraja Hudeca

Staviteľské aktivity Juraja Hudeca   Stavby u firmy Wünsch:              Banskobystrická mestská sporiteľňa...

Čítaj ďalej...

6. kapitola - Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca

Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca               L. E. Hudec sa narodil ako prvorodené dieťa staviteľa...

Čítaj ďalej...

7. kapitola - Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)               V severozápadnej časti Štiavnických vrchov, v malebnom...

Čítaj ďalej...

8. Kapitola - Životné cesty L. E. Hudeca

Životné cesty L. E. Hudeca               Ladislav Hudec sa narodil v rodine, v ktorej vernosť k rodinnej...

Čítaj ďalej...

9. kapitola - Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley

Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley   Legenda:   Miesta života architekta L. E. Hudeca: Banská...

Čítaj ďalej...

10. kapitola - Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)

Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)   Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E....

Čítaj ďalej...

11. kapitola - Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji

Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji               Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi...

Čítaj ďalej...

12. kapitola - Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)

Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)               Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca,...

Čítaj ďalej...

13. kapitola - Európa na ceste Šanghaj – USA

Európa na ceste Šanghaj – USA               Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej...

Čítaj ďalej...

14. kapitola - Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)

Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)               Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov...

Čítaj ďalej...

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca Architekt L. E. Hudec sa svojím priam...

Čítaj ďalej...

Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)

 

            Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov mesto Berkeley v Kalifornii v blízkosti San Francisca. Rozhodne sa nepokračovať v architektonickej práci, venuje sa svojim záľubám a cestovaniu. Píše, príležitostne prednáša, fotografuje, filmuje, usporadúva dokumentáciu svojej celoživotnej činnosti. Má kontakt so všetkými deťmi i súrodencami, starostlivo sleduje ich osudy.

             Do Číny ani do Československa a Maďarska za daného politického stavu nemôže ísť ani na návštevu. Odhodlá sa vytvoriť si ilúziu svojich nerealizovateľných túžob: keď sa už nemôže vrátiť domov do ihličnatých vrchov a lesov Harmanca a Španej Doliny, chce si postaviť nový rodinný dom v blízkom Údolí indiánskych žien (Squaw Valley – v roku 1960 sa tu konala zimná olympiáda). Aj tam sú ihličnaté stromy, i keď nevoňajú tak silne ako doma alebo vo Švajčiarsku. Svoj projekt nakreslil v lete roku 1957 v Mníchove, odkiaľ odišli s manželkou do Švédska hľadať firmu na výrobu domu.

             Nakoniec si vybrali švajčiarsku firmu Chalettfabrik MURER Beckenried. Stavba projektu Challet bola celá drevená, na ktorej Hudec konečne mohol použiť svoje znalosti tesárskeho remesla a vytvoriť budovu bez kovových článkov, iba s tesárskymi spojmi. Na poschodí boli situované spálne s kúpeľňami, na prízemí veľká obytná jedáleň. Projekt venoval svojej žene Gizele. Do Squaw Valley firma doručila v roku 1958 prefabrikované časti dreveného domu. Pri dokončovaní montáže Ladislav Hudec zomrel na infarkt 26. októbra 1958 vo veku 65 rokov.

 

Život a diela L. E. Hudeca

1. kapitola - Architekt L. E. Hudec

Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“             Výstavný projekt stálej expozície je venovaný...

Čítaj ďalej...

2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai

Banská Bystrica – Šanghaj   Banská Bystrica             Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku...

Čítaj ďalej...

3. Kapitola - História rodiny

História rodiny              Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov...

Čítaj ďalej...

4. kapitola - Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)

Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)              Staviteľ Juraj Hudec sa narodil 21. apríla 1858 v...

Čítaj ďalej...

5. Kapitola - Staviteľské aktivity Juraja Hudeca

Staviteľské aktivity Juraja Hudeca   Stavby u firmy Wünsch:              Banskobystrická mestská sporiteľňa...

Čítaj ďalej...

6. kapitola - Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca

Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca               L. E. Hudec sa narodil ako prvorodené dieťa staviteľa...

Čítaj ďalej...

7. kapitola - Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)               V severozápadnej časti Štiavnických vrchov, v malebnom...

Čítaj ďalej...

8. Kapitola - Životné cesty L. E. Hudeca

Životné cesty L. E. Hudeca               Ladislav Hudec sa narodil v rodine, v ktorej vernosť k rodinnej...

Čítaj ďalej...

9. kapitola - Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley

Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley   Legenda:   Miesta života architekta L. E. Hudeca: Banská...

Čítaj ďalej...

10. kapitola - Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)

Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)   Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E....

Čítaj ďalej...

11. kapitola - Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji

Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji               Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi...

Čítaj ďalej...

12. kapitola - Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)

Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)               Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca,...

Čítaj ďalej...

13. kapitola - Európa na ceste Šanghaj – USA

Európa na ceste Šanghaj – USA               Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej...

Čítaj ďalej...

14. kapitola - Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)

Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)               Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov...

Čítaj ďalej...

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca Architekt L. E. Hudec sa svojím priam...

Čítaj ďalej...

Európa na ceste Šanghaj – USA

 

            Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej časti Lugana – Ruvigliana. Ich ďalší cestovný plán ešte nebol vykryštalizovaný. L. E. Hudec by bol rád ostal v tejto časti Európy s možnosťou obojstranných návštev členov rodiny z bývalej rodnej zeme, ako aj jeho návštev „domova“. Politická situácia Európy však ešte stále nebola jasná. L. E. Hudec bol rád, že tento čas mohol využiť spôsobom, po ktorom už dávno túžil. Spojil dva svoje dávne záujmy, archeológiu a teológiu. V oboch odboroch získal vlastným štúdiom dôkladné vedomosti. Jeho cieľom bol Rím, kde si mohol v tomto roku prezrieť Baziliku sv. Petra a osobne sa zúčastniť na archeologickom výskume pod ňou. Pápež Pius II. ho poctil osobným pozvaním, osobným rozhovorom a obdaroval ho (aj jeho manželku Gizelu) generálnou odpustkovou listinou, aj keď bol evanjelikom. Ocenil tým jeho pomoc a staviteľskú činnosť v Šanghaji pre katolícke pospolitosti, kostoly, kláštory a školy.

             L. E. Hudeca otázka výskumu v podzemí pápežskej baziliky zamestnávala aj naďalej a v roku 1952 zverejnil štúdiu o tejto téme v časopise Journal of Bible and Religion (Vol. 20, No. 1. (Jan., 1952), pp. 13 - 18. Oxford University Press). Neskôr prednášal na viacerých amerických univerzitách. Archeologické výskumy a vyhodnocovanie ich výsledkov sa dlho preťahovali a až v roku 1968 pápež Pavol VI. potvrdil vierohodnosť nálezov hrobu apoštola sv. Petra.

             Medzitým L. E. Hudec rozhodol o mieste pre ďalší pobyt svojej rodiny. Udalosti v Československu a Maďarsku v roku 1948 ho utvrdili v názore, že komunistický totalitný režim sa v Európe rozširuje. Chcel byť od neho čo najďalej. 23. júna 1948 vstupuje na pôdu USA a usadzuje sa v meste Berkeley v Kalifornii.

Život a diela L. E. Hudeca

1. kapitola - Architekt L. E. Hudec

Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“             Výstavný projekt stálej expozície je venovaný...

Čítaj ďalej...

2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai

Banská Bystrica – Šanghaj   Banská Bystrica             Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku...

Čítaj ďalej...

3. Kapitola - História rodiny

História rodiny              Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov...

Čítaj ďalej...

4. kapitola - Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)

Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)              Staviteľ Juraj Hudec sa narodil 21. apríla 1858 v...

Čítaj ďalej...

5. Kapitola - Staviteľské aktivity Juraja Hudeca

Staviteľské aktivity Juraja Hudeca   Stavby u firmy Wünsch:              Banskobystrická mestská sporiteľňa...

Čítaj ďalej...

6. kapitola - Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca

Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca               L. E. Hudec sa narodil ako prvorodené dieťa staviteľa...

Čítaj ďalej...

7. kapitola - Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)               V severozápadnej časti Štiavnických vrchov, v malebnom...

Čítaj ďalej...

8. Kapitola - Životné cesty L. E. Hudeca

Životné cesty L. E. Hudeca               Ladislav Hudec sa narodil v rodine, v ktorej vernosť k rodinnej...

Čítaj ďalej...

9. kapitola - Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley

Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley   Legenda:   Miesta života architekta L. E. Hudeca: Banská...

Čítaj ďalej...

10. kapitola - Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)

Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)   Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E....

Čítaj ďalej...

11. kapitola - Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji

Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji               Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi...

Čítaj ďalej...

12. kapitola - Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)

Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)               Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca,...

Čítaj ďalej...

13. kapitola - Európa na ceste Šanghaj – USA

Európa na ceste Šanghaj – USA               Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej...

Čítaj ďalej...

14. kapitola - Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)

Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)               Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov...

Čítaj ďalej...

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca Architekt L. E. Hudec sa svojím priam...

Čítaj ďalej...

Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)

 

            Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca, Gejza Hudec (Hugyecz Géza), narodené v období najväčšieho rozmachu rodiny i stavebnej firmy v novej rodinnej vile 22. februára 1907. V rokoch 1913 – 1921 absolvoval štyri ročníky ľudovej chlapčenskej evanjelickej školy a štyri ročníky evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, v roku 1922 piaty ročník evanjelického gymnázia v Bratislave. Bolo to obdobie úplného rozvratu jeho rodiny – smrť otca, úmrtie matky, strata všetkého rodinného majetku v Banskej Bystrici.

             Jedinou istotou ostala súdržnosť súrodencov. Od roku 1922 sa o neho starali manželia Jánossiovci – sestra Jolana, ktorá sa vydala za profesora Istvána Jánossiho. Keďže živiteľ rodiny neovládal slovenčinu, vo svojej pedagogickej práci pokračoval v Budapešti a tu pokračoval vo svojich štúdiách aj Gejza.

             Rodinná tradícia ako aj jeho nadanie ho predurčili po maturite ku štúdiu architektúry (1925 – 1929, Budapešť). Najstarší brat Ladislav plánoval príchod svojho brata do Šanghaja, dokonca mal v úmysle zanechať mu svoju firmu. Považoval ho za veľmi nadaného. Gejza bez problémov pokračoval vo svojom štúdiu, avšak jeho bohatý citový život ho stále priťahoval „domov“ k zeleným stráňam a adrenalínovým lyžovačkám a horolezectvu v rodnom kraji. Vracal sa do Pešti s mnohými medailami za víťazstvá v lyžiarskych pretekoch a so spomienkami na starých priateľov.  Zatiaľ sa nevie presne, čo zapríčinilo, že vysokú školu opustil bez diplomu. V liste z roku 1929 spomína návrat z kasární v Revúcej, je možné, že jeho štúdium prerušilo povolanie na povinnú vojenskú službu v Československej armáde.

             Vzápätí dostáva príkaz od Ladislava na cestu do Šanghaja cez USA, ale peniaze mu posiela iba na cestu do USA. Ďalšiu cestu až do Šanghaja si mal zabezpečiť z vlastného zárobku a pritom sa naučiť perfektne po anglicky. Svoju situáciu opisuje v liste banskobystrickému priateľovi z New Yorku. Do Šanghaja sa dostal, ale vzťah bratov sa nezlepšil. Gejza sa osamostatnil a žil vlastným životom, žiaľ, iba krátko. Na zauzlenie čriev ho operovali už počas americkej cesty, v Šanghaji sa to zopakovalo s tragickým koncom. Zomrel 23. februára 1933. V roku 1934 bol pochovaný do rodinnej krypty v Banskej Bystrici.

 

Úryvok listu priateľovi Kornelovi Reinhardovi písaný z New Yorku (uvádzame v pôvodnom doslovnom znení):

 

Adresát:                      Reinhardt Kornél, bankový úradník

                                    Horná ul. 8
                                    Banská Bystrica

                                    Czecho-Slovakia                    Praha 16. 2. 1930, Banská Bystrica 18. 2. 1930

 

Odosielateľ:                G. G. Hugyecz

                                    1531 Benson St.,

                                    Bronx

                                    New York                               3. februára 1930

 

                                                                      

 

Milý Koro!                                                                 New York 2. febr. 1930

Nehnevaj sa, že si musel tak dlho čakať, ale teraz mi naozaj nezostáva čas

na písanie listov. Aj teraz píšem iba narýchlo, čo ma napadne,

 nesystematicky. Odpustíš mi? 4 týždne som chodil za zamestnaním vo

 svojom odbore, ale nedostal som ho ani bez nároku na výplatu. Pomery sú

veľmi zlé po jesennom krachu burzy + v Únii sú milióny nezamestnaných,

z toho väčšina v New Yorku. Všade znižujú počty zamestnancov. Mesiac

som chodil po architektoch po stavbách a hľadal som prácu ako kreslič,

stavbár, nájomný robotník dokonca aj zadarmo, aby som bol na stavbe do

septembra, kedy sa chcem prihlásiť na večernú univerzitu.

 

Vylúčené. Bez výplaty sa nesmie pracovať, to nedovoľujú odbory,

aby som nezabral pracovné miesto niekoho, kto potrebuje výplatu.

Ale do frasa, ak budem sedieť doma, tak sa nikdy nenaučím po

anglicky. Potrebujem zamestnanie, nech sa deje, čo sa deje. Znovu som

prešiel mesto, teraz už s inými plánmi – nájsť hocijakú prácu. Tak som si

našiel terajšie miesto – som čašníkom za denných 1,25 dolára a jedlo.

Nedeľa je voľná. Ak to spočítaš, tak zistíš, že to akurát stačí na nájom (25

dolárov) a na električku – ráno a večer 1 - 1 hodina cesty, keď mám školu

večer ešte 1 a pol hodiny). Nevadí, bude aj lepšie. Večer chodím do školy.

Ináč sa cítim výborne. Úplne voľne, na vlastných nohách a vyžijem.

Pravda, momentálne by som ani nemal čas na iné výdavky, tak mám nabitý

deň. Je to výborný pocit, že môžem robiť, čo chcem. A plánujem všeličo, čo

sa týka mojej budúcnosti.

 

Uvidím, čo sa mi podarí z toho uskutočniť. To už vidím, že to potrvá

dlho, kým sa usadím. 4 - 5 rokov Amerika, potom niekoľko rokov Čína.

Kto vie, kam pôjdem odtiaľ? Čo bude s vnukmi? Takto by som sa v najlepšom

prípade mohol oženiť až okolo 35 - ky, ak ma počas tak dlhotrvajúcej samoty

nepochytí chuť ostať starým mládencom. (Ale tomu predsa len neverím. Ak aj neskôr, ale predsa!) Zatiaľ ma zamestnávajú takéto pevné plány a v skutočnosti nemám obavy z

 takéhoto nebezpečenstva. Veď 10 rokov kľudne môžem počkať. Stačí, keď

budem až potom rozmýšľať.

Hoci aké milé dievča je práve teraz na obzore. Škoda, že sa neviem zblázniť teraz

do niekoho. Mr. Burch, priateľ Laciho, ma pozval nedávno k nim na večeru. Býva 32 kilometrov od

New Yorku, v menšom vilovom mestečku. Má dvoch synov a 19 - ročnú dcéru, študujúcu dejiny.

Dievčina, ale aká. Naše dievčatá by sa mohli od nej učiť prirodzenosti.

Zatiaľ poznám zblízka iba ju, ale ak by sa jej podobali aj ostatné, tak je to šťastný štát.

Afektovane sa hrať na veľkú dámu? Ani v najmenšom. Prirodzená, bezprostredná, milá –

akokeby mi bola mladšou sestrou (zle čitateľné).

Čo však môžem robiť – večerami, keď spomínam na naše kamarátky, aj ju priradím medzi ne.

 

Starký, mohol by si prispieť zopár podarenými obrázkami – lyžovanie, túry, dievčatá.

Jednej nedele, keď ma chytila túžba po lyžovačke, som vyrobil z pozostatkov mojej zelenej skokanskej košele a z kartonu tvar štítu. Doprostriedka som prilepil tvoj záber

zo zasneženej Patrie v Štrbe, okolo moju zbierku klubových znakov a kvet plesnivca, ktorý si mi daroval. Povesil som ho na stenu mojej izby k posteli. Nad mojou hlavou visí a 

stráži ma plstená bábika, (halena baba), pamiatka z Kremnice.

Pozdravujem všetkých. Bozkávam ťa Géza

 

(písané kolmo na stranu drobným písmom)

Z bystrických pamiatok sú stále so mnou retiazky od Zoliho a od teba.

Zoliho retiazku nosím na krku a na tvojej nosím hodinky. Takto denne

na vás myslím.

Život a diela L. E. Hudeca

1. kapitola - Architekt L. E. Hudec

Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“             Výstavný projekt stálej expozície je venovaný...

Čítaj ďalej...

2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai

Banská Bystrica – Šanghaj   Banská Bystrica             Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku...

Čítaj ďalej...

3. Kapitola - História rodiny

História rodiny              Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov...

Čítaj ďalej...

4. kapitola - Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)

Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)              Staviteľ Juraj Hudec sa narodil 21. apríla 1858 v...

Čítaj ďalej...

5. Kapitola - Staviteľské aktivity Juraja Hudeca

Staviteľské aktivity Juraja Hudeca   Stavby u firmy Wünsch:              Banskobystrická mestská sporiteľňa...

Čítaj ďalej...

6. kapitola - Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca

Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca               L. E. Hudec sa narodil ako prvorodené dieťa staviteľa...

Čítaj ďalej...

7. kapitola - Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)               V severozápadnej časti Štiavnických vrchov, v malebnom...

Čítaj ďalej...

8. Kapitola - Životné cesty L. E. Hudeca

Životné cesty L. E. Hudeca               Ladislav Hudec sa narodil v rodine, v ktorej vernosť k rodinnej...

Čítaj ďalej...

9. kapitola - Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley

Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley   Legenda:   Miesta života architekta L. E. Hudeca: Banská...

Čítaj ďalej...

10. kapitola - Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)

Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)   Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E....

Čítaj ďalej...

11. kapitola - Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji

Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji               Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi...

Čítaj ďalej...

12. kapitola - Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)

Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)               Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca,...

Čítaj ďalej...

13. kapitola - Európa na ceste Šanghaj – USA

Európa na ceste Šanghaj – USA               Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej...

Čítaj ďalej...

14. kapitola - Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)

Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)               Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov...

Čítaj ďalej...

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca Architekt L. E. Hudec sa svojím priam...

Čítaj ďalej...

Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji

 

            Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi rozmanité. Počas 29 rokov strávených v metropole vytvoril okolo 400 projektov, z ktorých je mnoho zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok (Shanghai Excellent Historical Building).

             L. E. Hudec dokonale pretavil v architektonickej profesii svoj podnikateľský talent a dokázal osloviť čínsku aj európsku klientelu zákazníkov.

             Najlepšie pozemky a parcely boli skúpené koncesionármi. Napriek nepriaznivým vstupom sa architekt vedel vysporiadať s nevhodným pozemkom a vyťažiť z neho maximum (Grand Theatre). Architekt svojím vrcholným dielom inšpiroval čínsko-amerického architekta I. M. Pei k štúdiu architektúry.

 

             „Architektúra a urbanizmus sú podľa môjho názoru neoddeliteľné.

            Dnešní architekti by sa mali zamýšľať návrhom totálneho prostredia.“

                                                                                    Ieoh Ming Pei (1917)

                                                                                  

            Svoju profesionálnu kariéru začal u amerického architekta R. A. Curryho (11-B Nanking Road), tvorbou ovplyvnenou návratom ku klasickým slohom (Normandie Apartments, American Club, Union Building).

             Na pozícii kresliča dlho nepobudol a čoskoro navrhoval budovy samostatne a stal sa spoločníkom firmy R. A. Curryho. Oceňoval základ svojho akademického vzdelania. K projektom pristupoval osobitým prístupom Európana, ale pri zohľadnení všetkých klientských nárokov. S pomocou svokra zakladá 1. januára 1925 vlastnú firmu, čím sa oslobodil.

             Vo svojej práci aplikoval najnovšie technológie a stavebné trendy hlavne pri zakladaní stavieb, tvorivo pracoval s architektonickým detailom, vedel dokonale využiť jednotlivé architektonické štýly. V období rokov 1927 – 1937 nastáva stavebný rozmach a zlatá dekáda pre Šanghaj. V tomto období postavil väčšiu časť svojej tvorby. Disponoval rozsiahlou knižnicou architektonických monografií a technickej a inej literatúry. L. E. Hudec sa podľa vlastných slov cítil viac inžinierom-technikom ako architektom.

 

Tvorba architekta v kancelárii R. A. Curryho:

             Vila - Ho Tung's Residence (1918 - 1920)

            457 North Shaanxi Road, Šanghaj

 

            L. E. Hudec projektoval budovu u architekta R. A. Curryho v neoklasicistickom štýle. Stavebné prevedenie dvojpodlažnej budovy bolo zabezpečené stavebníkmi S. Y. Chang a Hye Shing Kee. Prvotný zámer projektu bol iniciovaný Williamom Katzom, riaditeľom Shanghai Plant of Hoechst Chemical. V závere bola vila, postavená v internacionálnej koncesii, predaná podnikateľovi Robertovi Ho Tungovi, akcionárovi HSBC Bank, ktorý bol pre svoje kultúrne a podnikateľské aktivity v roku 1915 britským kráľom Georgeom V. pasovaný za rytiera.

 

            Estetický a citlivý prístup architekta v kombinácii s iónskymi stĺpmi, ktoré podopierajú balkóny, francúzskymi oknami a balustrádami ukončenou strechou, vytvára romantizujúcu atmosféru. Bohatá malebnosť sa prejavila aj v interiéri s obľúbeným špirálovým schodiskom s kovovým zábradlím, šachovnicovou bielo-čiernou mramorovou dlažbou a s bohato vyrezávaným dreveným nábytkom. Investícia za 47 000 $ tesne pred dokončením vyhorela a bola znovu postavená. Projekt bol príbuzný ďalšej realizácii L. E. Hudeca, vile Liu Jisheng. Po roku 1949 sa rodina podnikateľa odsťahovala a od roku 1958 sídli v budove štátna inštitúcia Shanghai Lexicographical Publishing House. Od roku 2005 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (Shanghai Excellent Historical Building for Preservation).

 

            Nájomný dom - Normandie Apartments (1923 - 1926)

            1836 - 1858 Middle Huaihai Road, Šanghaj

             Obytná budova trojuholníkového pôdorysu vtesnaná v križovatke piatich ulíc francúzskej koncesie bola významným dielom L. E. Hudeca. Názov projektu Normandia bol pridelený investorskou spoločnosťou J. S. S., ktorá všetkým svojim projektom pripisovala názvy podľa francúzskych regiónov. Nárožná osempodlažná budova má pôdorys tvaru obráteného písmena E. Na prízemí sú obchodné prevádzky a priestranné vstupné a komunikačné priestory s výťahmi. Na každom podlaží je pätnásť až dvadsať bytových jednotiek so samostatnými obytnými priestormi pre služobníctvo. Jednotlivé bytové jednotky prehľadnej dispozície sú prístupné z centrálnej chodby orientovanej do nádvoria.

             Exponovanej fasáde v štýle francúzskej renesancie dominuje vysoký, kameňom obložený sokel cez prvé dve podlažia, ktorý v kontraste s tehlovou fasádou hlavnej hmoty a kamenným obložením posledného podlažia vytvára vyváženú kompozíciu. Materiálové prechody sú elegantne oddelené pásom balkónových balustrád v spodnej časti a subtílnym kovovým zábradlím na najvyššom podlaží. Tehlová fasáda je zjemnená ušľachtilým delením okenných otvorov a predsadených balkónov, ktoré boli použité prvýkrát pri obytnej výstavbe v Šanghaji. Budova bola prioritne určená pre vysokopostavených úradníkov zo zahraničia. Po roku 1946 budovu odkúpila nastupujúca vláda Kuomintangu (rezidencia Zhao Zukang). Časom bol objekt vyhľadávaný šanghajskou umeleckou elitou (herec Zhao Dan a herečka Qing Yi). Od roku 1995 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (Shanghai Excellent Historical Building for Preservation).

 

Tvorba architekta L. E. Hudeca vo vlastnom ateliéri:

             Nemocnica - Country Hospital (1923 - 1926)

            221 West Yan'an Road, Šanghaj

 Nemocnica Country Hospital bola jedným z prvých dôležitých projektov architekta L. E. Hudeca v samostatnej kariére. Bola financovaná utajeným investorom. Dnes sa už vie, že to bol Charles Reyner, ktorý na tento projekt venoval 1 milión dolárov. Pre projekt bol vytýčený pozemok vo francúzskej koncesii s rozlohou 10 649 m2, z ktorých 2300 m2 tvorí nemocnica. Symetrická päťpodlažná budova navrhnutá v štýle talianskej renesancie je rozčlenená do pôdorysného tvaru písmena H. Čelná južná fasáda je rozčlenená do troch vertikálnych polí s arkádovým podlubím na prízemí s hlbokými lodžiami na poschodiach, ktoré sú zastrešené štítovými frontónmi.

             Budova pod klasickým vizuálom disponuje kreatívnym členením priestorov. Hotelovým efektom pôsobiace vstupné lobby so šachovnicovou čierno-bielou mramorovou podlahou a dreveným kazetovým stropom usmerňuje pacientov pri vstupe do jednotlivých krídel. Budova je určená pre 100 až 150 pacientov. Bol to prvý nemocničný objekt vybavený klimatizáciou (Swiss Sulzer Brothers Co.) na Ďalekom východe a výťahmi (Otis). Dnes je budova súčasťou nemocničného areálu Huadong Hospital a je úctyhodné, že v skupine výškových budov a nedostatku stavebných parciel sa zachovala záhrada s pôvodnými borovicovými a magnóliovými stromami. Podľa Shanghai Sunday Times to bola najlepšia nemocnica na Ďalekom východe a architekta L. E. Hudeca vyniesla na piedestál uznávaného architekta. Od roku 1991 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (Shanghai Excellent Historical Building for Preservation).

 

            Nájomný dom - Estrella Apartments (1925 - 1927)

            148 - 150 No. 1 Ruijin Road, Šanghaj

             Investorom nárožnej budovy bol židovský obchodník s rikšami Alberto Cohen. Polyfunkčný dom akcentuje uličné nárožie architektonicky stvárnenou fasádou v štýle španielskej renesancie s barokovými detailmi. Nárožné skosenie a trojosová kompozícia vyčnievajúcich arkierových balkónov na čelných stranách spolu so zjednocujúcim balkónovým prstencom siedmeho podlažia vytvárajú harmonické pôsobenie. Svetlá omietka je kombinovaná s tmavším sfarbením okenných rámov francúzskych okien, balkónov a grafických ornamentov. Nad obchodnými jednotkami využívaným prvým poschodím sa nachádza pätnásť bytov s dvoj- a trojizbovými jednotkami na podlažie. Na najvyššom poschodí je priestranný apartmán so strešnou terasou. Budova disponuje dobovými technickými novinkami, medzi ktoré patrila mechanická ľadnička, vstavaný šatník a žehliaca doska, kuchyňa s plynovým alebo elektrickým sporákom, kúpeľňa s vaňou, sprchovacím kútom a spaľovňa odpadkov. Od roku 1999 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (Shanghai Excellent Historical Building for Preservation).

 

            Banka - J. S. S. Union Building (1926 - 1928)

            261 Middle Sichuan Road, Šanghaj

             Hudec získal zákazku v architektonickej súťaži z roku 1926. Bola to zároveň architektova prvá zákazka pre najväčšiu čínsku banku, konzorcium štyroch bánk, klienta J.S.S., a pre ktorého o osem rokov neskôr projektoval Park Hotel.

             Budova banky bola postavená na úzkej parcele mestského bloku v gregoriánskom štýle s expresívnym výrazom mramorom obloženého nárožia s vysokým soklom, v kombinácii s pálenou tehlou na vyšších podlažiach. Fasáda je odľahčená veľkými francúzskymi oknami. Vnútorná dispozícia je funkčne rozčlenená s oddelenými prevádzkami zamestnancov a klientov banky. Hlavný nárožný vstup do prevádzky banky bol určený pre zákazníkov. Kancelárie boli situované na druhom poschodí. Od tretieho po siedme podlažie boli priestory na prenájom. Na najvyššom poschodí bola jedáleň a klub pre zamestnancov. V suteréne boli zabudované pokladnice. Interiér je silne dekorovaný mramorovou výzdobou. Po roku 1949 sídlila v budove chemická firma a neskôr bola časť budovy využívaná pre banku Guangdong Development Bank. Dnes je v budove pobočka banky a výstavná miestnosť venovaná architektovi L. E. Hudecovi a histórii spoločnosti.

 

            Vila lásky - Liu Jisheng´s Residence (1926 - 1931)

            675 Julu Road, Šanghaj

             V roku 1924 kúpil šanghajský podnikateľ Liu Jisheng (majiteľ Shanghai Cement Company a Hong Kong Matchstick Factory) lukratívny pozemok, na ktorom dal svojej manželke Chen Bingzhen (Rose) postaviť vilu k 40. výročiu jej narodenia. Etablovaný architekt L. E. Hudec bol priamo oslovený manželkou podnikateľa.

             Na rozlohe 1606 m2 navrhol trojpodlažnú vilu symetrickej kompozície v klasicizujúcom štýle v paralele jeho predošlého projektu vily Ho Thung. Priečelie charakterizujú štyri iónske stĺpy prechádzajúce cez dve podlažia predsadenej lodžie. Luxusný charakter sa prejavuje aj v interiéri v špirálovito zatočenom schodisku, vitrážovými oknami, štukovou výzdobou a krištáľovými lustrami. Zábradlie lodžie zdobia manželove iniciálky KSL. Súčasťou zákazky bola záhradná úprava prevedená do posledného detailu (kvetináče, kamenné lavičky, tenisový kurt a centrálna záhradná fontána, ktorú zdobí 1,5 metrová socha Psyché z bieleho mramoru, ktorá bola darom architekta majiteľke vily. V roku 1948 sa manželia presťahovali do Hongkongu. Svoju životnú etapu ukončili v kanadskom Montreale, kde sú obaja pochovaní (Liu – 1962, Rose – 1964). Počas revolučného obdobia bola socha Psyché ukrytá v záhradnom domčeku, ktorý ostal neporušený. Od roku 1952 je budova sídlom asociácie spisovateľov (Shanghai Writer´s Association). Dnes je prostredie vily využívané ako kulisa pre mnohé filmové a seriálové produkcie. Z uličnej strany k vile pribudla prístavba predajne kníh. Od roku 1999 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok.

 

            Metodistický kostol - Moore Memorial Church (1926 - 1931)

            316 Middle Xizang Road, Šanghaj

             Na starších základoch prestavaný metodistický kostol bol iniciovaný americkým podnikateľom Christianom Moorom (J. M. Moor). Železobetónová konštrukcia budovy (Eastern Iron Works Company z Anglicka), ktorá je postavená v historizujúcom neogotickom štýle s vežou vysokou 42,1 m, zostáva v tieni blízkeho Park Hotela, s ktorým zdieľa zeleňou pokryté námestie People's Square. K hlavnej lodi kostola, ktorej kapacita je 1200 ľudí, sú po nárožiach pristavané objekty administratívy, vzdelávacieho centra, ktoré svojou kompozíciou vytvorili priestor pre dve vnútorné nádvoria. Fasáda je vytvorená z pohľadovej pálenej tehly, ktorá je akcentovaná kamennými šambránami gotických okien a detailmi nároží.

             New German Lutheran Church bol obdobným dielom architekta, ktorý bol v roku 1970 asanovaný. Počas vojnového obdobia (1937 – 1945) bol kostol útočiskom pre utečencov. V roku 1979 bola v budove zriadená škola. V roku 2009 bol kostol zrekonštruovaný. Okrem pravidelných bohoslužieb sa komplex využíva na vzdelávanie, sociálne aktivity a hosťovanie koncertov. Od roku 1991 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (Shanghai Municipal Relics and Preservation).

 

            Vila - Sun Ke's House (1929 – 1931)

            60 Panyu Road, Šanghaj

            Architekt L. E. Hudec navrhol v rezidenčnej štvrti Columbia Circle viacero budov. Pôvodný zámer vlastnej rodinnej vily bol zmenený, vila bola predaná za výhodných podmienok synovi zakladateľa Kuomintangu, Szun Jat-szenovi a jeho žene Lu Muzhen. Majiteľ vily Sun Ke bol v období rokov 1921 – 1926 primátorom Guangzhou a zaslúžil sa o zlepšenie vzdelávacieho systému a verejného poriadku.

             Trojpodlažná vila okrovej farby bola navrhnutá v eklektickom štýle so zmesou španielskych a talianskych inšpirácií. Vplyvy architektúry južnej Európy sú viditeľné aj na škridlovej sedlovej streche, špirálových stĺpoch, štukovej výzdobe a detailoch s biomorfnými tvarmi. Vnútorná dispozícia je funkčne rozdelená do deviatich polí obytných miestností. K vile patrí veľká záhrada s rozlohou tri hektáre. Od roku 1950 je budova využívaná na účely Shanghai Biochemical Research Institute.

 

            Rodinný dom - Hudec's Residence (1930)

            129 Panyu Road, Šanghaj

            Architekt L. E. Hudec sa s manželkou Gizelou Meyer rozhodli po narodení ich tretieho potomka, dcéry Alessy, postaviť si vlastný rodinný dom. Dom bol postavený na mieste predošlého objektu v blízkosti ďalších architektových projektov, v pokojnej lokalite Columbia Circle.

             Trojpodlažný objekt v tudorovskom štýle s priznanou hrazdenou konštrukciou a vysokými štítmi sedlových striech s bridlicovou krytinou zdobia dva dominantné tehlové komíny. Až neskôr bola k objektu pristavaná garáž a pracovňa L. E. Hudeca, z ktorej pochádza najznámejšia fotografia architekta sediaceho za pracovným stolom. Originálny interiér bol navrhnutý do posledného detailu. K domu bola pričlenená veľká južná záhrada. Život rodiny vo vytvorenej oáze pokoja chránil pred nástrahami veľkomesta vysoký betónový múr a mreže na celom objekte. Od roku 1949 bola budova využívaná pre vzdelávacie účely (Tourist Vocational School). Od roku 2005 je zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok a v roku 2010 bola rekonštruovaná. Dnes sa v budove obklopenej výškovými budovami nachádza múzeum architekta L. E. Hudeca (Hudec Memorial House).

 

            Knižné vydavateľstvo - China Baptist Publication Building a Christian Literature Society Building (1930 - 1932)

            209 Yuanmingyuan Road a 128 Huqiu Road, Šanghaj

            Reprezentatívny blok dvoch administratívnych budov na sútoku šanghajských riek Suzhou a Huangpu (Yellow river) bol postavený v expresionistickom štýle s prvkami Art Deco. Objekty, ktoré vytvárajú pôdorysný tvar písmena U, majú výraznú tektonickú štruktúru pri použití pohľadových pálených tehiel na fasáde. Budovy majú spoločné požiarne schodisko a kotolňu. Za statiku budov zodpovedala firma Bengt J. Lindskog. Na západnej strane bola navrhnutá budova vydavateľstva Christian Literature Society. V deväťposchodovej budove bolo na prízemí kníhkupectvo, siedme poschodie využívali zamestnanci, na ôsmom poschodí boli kancelárie a na najvyššom boli zasadacie miestnosti. Priestor medzi druhým až siedmym poschodím bol komerčne prenajímaný.

            Fasáda inštitúcie sa od vedľajšej budovy líši výraznými kamennými pilastrami na fasáde.

            Z východnej strany pozemku bol vstup do spoločnosti China Baptist Publication Building. Budova tiež pod označením Gospel Light Building vznikla z iniciatívy amerického misionára Roberta E. Chambersa. Na poslednom podlaží osemposchodovej budovy, v ktorej sídlila administratíva spoločnosti, mal v období rokov 1932 – 1947 ateliér architekt L. E. Hudec. Od roku 1994 sú obe budovy pamiatkovo chránené. V roku 2002 boli citlivo začlenené do developerského projektu Waitanyuan project.

 

            Slávne kino - Grand Theatre (1931 - 1933)

            216 West Nanjing Road, Šanghaj

            Najimpozantnejšie diela L. E. Hudeca sa nachádzajú na centrálnom šanghajskom námestí People's Square, na ktorom sa v čase architektovej tvorby nachádzala dostihová dráha pre kone. Na mieste staršieho kina v úzkej prieluke vyrástlo najznámejšie dielo L. E. Hudeca – Grand Theatre. Projekt inicioval Lu Geng (zakladateľ United Movies Co.). Kino na širokouhlej obrazovke premietalo filmy európskej a americkej kinematografie (20th Century Fox a Metro-Goldwin-Mayer) pre 2200 divákov. V tej dobe to bolo najväčšie kino na Ďalekom východe. Prvým premietaným filmom bol Hell Below.

             Architektonická jedinečnosť objektu bola podporená technologickými novinkami, simultánnym prekladom a vysokovýkonnou klimatizáciou. Dokonalé konštrukčné riešenie hlavnej sály širokého premostenia zvonového tvaru vzniklo zo spolupráce architekta s firmou Bengt J. Lindskog Company (statika) a dodávateľom oceľových konštrukcií Eastern Iron Works English. Za zjednocujúcou štýlovou fasádou so svetelnou vežou a výrazným vstupom boli popri hlavnej kinosále v komplexe situované biliardové miestnosti a veľká tančiareň s kaviarňou. Detaily interiéru sú prevedené v štýle Art Deco (zábradlia, stropné osvetlenia) a svoje miesto si našli aj graficky stvárnené monogramy architekta (Hudec's codes). V roku 1949 bola inštitúcia premenovaná na Grand Cinema. V roku 2008 bol komplex rekonštruovaný architektom, univerzitným profesorom Zhang Mingom. Priestor hlavnej kinosály sa zmenšil na kapacitu 1300 miest. Vznikli menšie kinosály, reštaurácia a strešná terasa. Je pozoruhodné. že Hudecovo dielo bolo adaptované na multiplexové kino bez zásadného porušenia jeho architektonického výrazu a hodnoty.

 

           Park Hotel (1931 - 1934)

            170 West Nanjing Road, Šanghaj

            Najslávnejšie dielo architekta, Park Hotel, patrilo medzi architektonický a technologický unikát doby. Je v blízkom susedstve Grand Theatre a Moore Memorial Church. Dvadsaťdvaposchodová budova s výškou 83,8 m si do roku 1952 držala výškové prvenstvo na ázijskom kontinente. Do roku 1966 bola najvyššou budovou Číny a do roku 1983 najvyššou budovou Šanghaja.

 

                        ,... je to najvyššia budova, ktorá bola postavená na východnej pologuli,

                        to je z Londýna do Tokia. Je to skutočne chvályhodné."

                                                                                     (Q. L. Dao 1934)

 

            Investorom budovy bolo konzorcium štyroch bánk, spoločnosť J. S. S. (Joint Savings Society Bank). Prvé tri nadzemné podlažia vytvárajú vysokú podnož. Sú obložené čiernou leštenou žulou (Shandong Province). Obsahujú vstupné priestory hotela, reštauráciu a samostatnú pobočku banky. Symetrické okenné otvory vyšších podlaží sú orámované tehlovým obkladom. Medzi tretím až štrnástym poschodím sú hotelové izby. Pätnáste až osemnáste poschodie tvoria apartmány, v ktorých boli ubytovaní štátnici a králi. Stupňovité strešné ukončenie bolo inšpirované tvorbou amerických architektov. Mimoriadna pozornosť bola venovaná interiérovému a kúpeľňovému dizajnu. Hotel, ktorý bol otvorený 1. decembra 1934 primátorom Wu Te-chenom, je postavený v geografickom strede Šanghaja, na „Point Zero“. Budova vládnuca nad šanghajským nebom bola symbolom čínskeho kapitalizmu, bohatstva, majetku a svetskej slávy.

            Použitím odľahčenej chrómovo-medenej ocele a nabitím 400 kusov 33-metrových borovíc do ílovitého podložia močaristého pozemku sa budove zabezpečila stabilita. Základy budovy tvorili tretinu výšky nadzemnej časti. Vyznačovala sa technickými inováciami doby. Mala najrýchlejšie výťahy na svete (600 stôp za minútu), hydraulicky otváranú strechu tančiarne, umývačky riadu, chladničky, artézsku studňu, vlastnú spaľovňu odpadu, detektory dymu a protipožiarne rozvody.

            Rekonštrukciou v roku 1935 pribudla markíza na štrnástom podlaží a pravý vstup do pobočky banky na prízemí. Interiér sa výrazne zmenil aj v roku 1950. Ďalšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1980 a 1997, keď americký dizajnér George Grigorian navrhol Art Deco úpravu interiéru a Christopher Choa navrhol Art Deco úpravu vstupu v roku 2001. Prominentný čínsko-americký architekt I. M. Pei, otec sklenenej pyramídy parížskeho Louvru, tvrdí, že práve Park Hotel ho inšpiroval stať sa architektom. Dnes už Park Hotel v susedstve Shanghai World Financial Centre (s prezývkou „Otvárač na fľaše“) od architektov Kohn Pederson Fox (KPF) a 632-metrovej budovy Shanghai Tower od Arthura Genslera nenájdeme. Je „utopený“ v spleti stovky mrakodrapov, ktoré boli v Šanghaji od tej doby vybudované. Od roku 2006 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (National Heritage building for preservation).

 

            Pivovar - Union Brewery Ltd. (1931 - 1936)

            130 Yichang Road, Šanghaj

             Do rozsiahleho portfólia architekta patria aj priemyselné budovy. Popri Zhabei Power Station z roku 1930 na rieke Huangpu L. E. Hudec navrhol aj pivovar Union Brewery. Majetok dánskeho podnikateľa Frithjofa Hoehnkeho bol predaný firme Schwarzkopf and Co., ktorá do roku 1935 prevádzkovala pivovar. Neskôr sa stal majiteľom pivovaru Victor Sasson a podnik premenoval na Šanghajský pivovar. Na močaristom podloží postavený komplex budov s rozlohou 28 800 m2 s deväťpodlažnou, najvyššou budovou tej doby vzbudil pozornosť ostatných podnikateľov, ktorí architekta L. E. Hudeca kontaktovali neskôr. Technológiou pivovarníctva sa architekt inšpiroval počas pobytu v Nemecku.

            Komplex budov obsahuje samostatnú varňu, budovu plničky fliaš, kancelárie, odbytovú predajňu a objekt s elektrickým generátorom. Varné nádoby so zaťažením 25 t/m2 umiestnené na ílovitom podloží boli pre architekta technologickou výzvou, ktorej sa s úspechom zhostil. Ročná produkcia 2 milióny litrov piva bola atraktívna aj pre tradičnú čínsku čajovú kultúru. V roku 2005 bola časť komplexu zbúraná a zostávajúca časť bola adaptovaná do viacúčelového areálu Mentqing garden. V zachovaných budovách je reštauračné zariadenie a tematická výstavná inštalácia. Od roku 1999 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (Shanghai Excellent Historical Building for Preservation).

 

            Nájomný dom - Hubertus Court (1933 - 1936)

            918 West Yan'an Road, Šanghaj

Hubertus Court, nazývaný aj Little Park Hotel, je desaťpodlažná budova v západnej časti pôvodného International Settlement (extra settlements). So zdražovaním a zhodnocovaním stavebných parciel sa výšková schéma zástavby začala aplikovať tiež v obytnej architektúre. Hubertus Court bola najvyššou rezidenčnou budovou v Šanghaji. Projekt bol zároveň investičným projektom L. E. Hudeca (The Hubertus Properties Fed. Inc.).

            V rokoch 1937 – 1947 býval architekt spolu s manželkou Gizelou a dcérou Alessou na prvom podlaží v priestrannom byte s výhľadom do súkromnej záhrady. Prízemie tvorili vstupné spoločenské priestory s výťahmi a parkoviskom pre dvadsať áut. Štandardné podlažie obsahovalo tri apartmány, dva väčšie po stranách s balkónmi orientovanými na južnú stranu a stredový dvojizbový apartmán. Na najvyšších dvoch podlažiach boli štyri luxusné apartmány s terasami. Na objekte je viditeľný vplyv európskeho funkcionalistického prístupu v obytnej architektúre a jej detailoch. Dielo bolo publikované v architektonických magazínoch v Anglicku, Španielsku a Japonsku. Od roku 1949 bola v budove reštaurácia spoločnosti Dahua, ktorá neskôr adaptovala celý objekt na hotel (Jinjiang Metropolo Hotel Classiq Shanghai Jing’an). Na južnej strane pribudol troj- a na severnej štvorpodlažný objekt. Od roku 1999 je budova zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok (Shanghai Excellent Historical Building for Preservation). V roku 2013 bola v objekte otvorená pamätná izba venovaná architektovi L. E. Hudecovi a projektu Hubertus Court.

 

            Zelený dom - D. V. Woo's House (1935 - 1938)

            333 Tongren Road, Šanghaj

            Reprezentatívne dielo architekta L. E. Hudeca s prejavom nastupujúcej moderny s využitím dynamického zaoblenia stien. Návrh štvorpodlažnej vily s pivničným priestorom a autom priechodným prízemím funkčne zhodnocuje nárožnú parcelu v susedstve ďalšieho projektu L. E. Hudeca. Vila s rozlohou 1700 m2 bola dokončená v čase vojnou vyostrenej spoločenskej situácie. Rezidenčná vila bola navrhnutá pre obchodníka s farbami, pigmentového magnáta D. V. Woo, ktorý zbohatol práve predajom zelenej farby pre vojenské účely (pomenovanie „Green House“/ „Zelený dom“). Investor kúpil od architekta plány projektu domu z obáv jeho napodobňovania. V auguste 1966 spáchal majiteľ domu s manželkou (z prominentnej rodiny Pei, odkiaľ pochádza americko-čínsky architekt I. M. Pei) samovraždu.

             Vila mala ako prvá súkromná rezidencia osobný výťah. K ďalším technickým vymoženostiam patrila klimatizácia a vykurovacie telesá zabudované do stien. Schodisko bolo obložené talianskym mramorom. Nárožná valcová miestnosť s panoramatickým zasklením bola vybavená skleneným strešným svetlíkom. Obytné miestnosti boli orientované do malej záhrady a obslužné priestory do ulice. Vila patrila k najpriestrannejším a najluxusnejším rezidenčným budovám na ázijskom kontinente. V roku 2009 bola vila poškodená prevádzkou nočného klubu. Od roku 2014 je budova súčasťou inštitútu urbanizmu (Shanghai Urban Planning and Design Institution).

Život a diela L. E. Hudeca

1. kapitola - Architekt L. E. Hudec

Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“             Výstavný projekt stálej expozície je venovaný...

Čítaj ďalej...

2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai

Banská Bystrica – Šanghaj   Banská Bystrica             Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku...

Čítaj ďalej...

3. Kapitola - História rodiny

História rodiny              Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov...

Čítaj ďalej...

4. kapitola - Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)

Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)              Staviteľ Juraj Hudec sa narodil 21. apríla 1858 v...

Čítaj ďalej...

5. Kapitola - Staviteľské aktivity Juraja Hudeca

Staviteľské aktivity Juraja Hudeca   Stavby u firmy Wünsch:              Banskobystrická mestská sporiteľňa...

Čítaj ďalej...

6. kapitola - Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca

Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca               L. E. Hudec sa narodil ako prvorodené dieťa staviteľa...

Čítaj ďalej...

7. kapitola - Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)               V severozápadnej časti Štiavnických vrchov, v malebnom...

Čítaj ďalej...

8. Kapitola - Životné cesty L. E. Hudeca

Životné cesty L. E. Hudeca               Ladislav Hudec sa narodil v rodine, v ktorej vernosť k rodinnej...

Čítaj ďalej...

9. kapitola - Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley

Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley   Legenda:   Miesta života architekta L. E. Hudeca: Banská...

Čítaj ďalej...

10. kapitola - Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)

Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)   Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E....

Čítaj ďalej...

11. kapitola - Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji

Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji               Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi...

Čítaj ďalej...

12. kapitola - Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)

Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)               Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca,...

Čítaj ďalej...

13. kapitola - Európa na ceste Šanghaj – USA

Európa na ceste Šanghaj – USA               Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej...

Čítaj ďalej...

14. kapitola - Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)

Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)               Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov...

Čítaj ďalej...

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca Architekt L. E. Hudec sa svojím priam...

Čítaj ďalej...