2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai

Banská Bystrica Šanghaj

 

Banská Bystrica

            Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku 1255, leží v srdci stredného Slovenska v oblasti bohatej na rudné ložiská. Začiatky ťažby kovov siahajú podľa archeologických nálezov ďalej ako prvé písomné zmienky. Prvá konjunktúra ťažby a spracovania medi, ktorá predstavovala na rozdiel od drahých kovov strategickú surovinu, sa začala začiatkom 14. storočia. Od roku 1496 fungoval v Banskej Bystrici medzinárodne známy ranokapitalistický mediarsky podnik založený Jánom Thurzom z Betlanoviec a Jakubom Fuggerom z Augsburgu Neusohler Kupferhandel, do roku 1546 známy aj ako Ungarische Handel, s množstvom baní a hút v okolí mesta, v ktorom sa spracovávala meď do finálnej podoby. Kvalita medi zaručovala vývoz do mnohých krajín Európy i na iné kontinenty. Rozsiahly mediarsky podnik fungoval aj v ďalších storočiach po transformácii na banskú komoru v Banskej Bystrici vďaka unikátnym a progresívnym postupom získavania skoro stopercentnej medi. Kontinuita výroby medi typickej pre Banskú Bystricu spolu s existenciou historických výrobných areálov trvala takmer do konca 20. storočia.

             Mesto Banská Bystrica s desaťtisíc obyvateľmi sa na prelome 19. a 20. storočia vymaňovala z úzkeho priestoru stredovekého mesta a jeho fortifikačného systému tvoreného hradbami a mestskými bránami. Ich asanovaním sa utvárali podmienky pre stavebný rozvoj mesta. Vznikali nové ulice, mestské štvrte, priemyselné podniky, parný a valcový mlyn, nábytková továreň, sódovkáreň, pivovar, likérka, zápalkáreň, kamenárske a stavebné firmy, atď. Prudký stavebný rozvoj prial práci architektov z celého Uhorska a miestnym stavebným firmám. Stavba významných verejných budov (budovy súdu, škôl, bánk, mostov, nábreží) bola financovaná štátom, mestom i bohatými mecenášmi. Mesto sa elektrifikovalo. Stavba železničnej trate umožnila lepšie spojenie Banskej Bystrice so svetom.

             Banská Bystrica je po sto rokoch, keď sa k nej pripojili viaceré okolité obce, mestom s počtom obyvateľov približne 80-tisíc. Je sídlom okresu i Stredoslovenského kraja. Okrem početných odborných stredných škôl má aj Univerzitu Mateja Bela s niekoľkými fakultami i Akadémiu umení. Preto v meste žijú tisícky študentov. Banská Bystrica s viacerými historickými cennými kostolmi je i sídlom rímsko-katolíckeho biskupstva, Štátnej opery aj Športového klubu Dukla Banská Bystrica. Zdravotnícku starostlivosť poskytuje okresná poliklinika, krajská nemocnica a Ústav srdcovocievnych chorôb. Vzhľadom na prekrásne prírodné prostredie a bohatú históriu, ako jedno z banských miest, má veľký potenciál v oblasti rozvoja turizmu. Stavebný vývoj sa uberá nie vždy k prospechu a vzhľadu mesta a nie vždy s úctou k jeho historickým hodnotám.

             Aj keď je Banská Bystrica v porovnaní so Šanghajom veľmi malé mesto, je to miesto, v ktorom sa L. E. Hudec narodil, vyrástol a ktoré mal celý svoj život tak rád, že sa doňho chcel vrátiť. Mohol tak urobiť až dvanásť rokov po smrti v roku 1970, keď urnu s jeho pozostatkami uložili do rodinnej hrobky na evanjelickom cintoríne.

 

Šanghaj

            V čase príchodu L. E. Hudeca mala čínska metropola Šanghaj 2 500 000 obyvateľov. Šanghaj bol miestom s najrozličnejšími etnickými skupinami. Cez ópiové vojny a Európanmi získanými územiami bola metropola rozdelená do koncesijných častí: medzinárodnú a francúzsku so svojimi vlastnými teritoriálnymi územiami a etnikom. Obraz európskeho blahobytu a úspechu bol v živom kontraste s chudobou a častými vojenskými prevratmi traumatizovanými pôvodnými obyvateľmi.

             Piata najväčšia metropola sveta sa stala útočiskom aj pre L. E. Hudeca. Architekt nespadal pod žiadnu koncesiu. V 30. rokoch nastával rozmach metropoly na rieke Whangpoo (dnes Huangpu) aj napriek vojnou zdecimovanému svetu. Svojou rozmanitosťou mesto dostalo prívlastok „Paríž orientu“, ale aj „Sin City“ s prekvitajúcim ekonomickým a spoločenským životom.

             Svetové prvenstvá si Šanghaj udržal podnes. Najväčšie čínske mesto, v súčasnosti s 24 183 300 obyvateľmi a čulým ekonomickým ruchom, zažíva novú éru stavebného rozmachu. V posledných tridsiatich rokoch v metropole nastal ohromný stavebný boom, ktorý na nepoznanie zmenil panorámu mesta. Panoráma metropoly je tvorená siluetou 632-metrovej budovy Shanghai Tower (2014) od architektonickej spoločnosti Gensler popri výškových budovách od architektov Kohn Pederson Fox - Shanghai World Financial Center (2008) a Jin Mao Tower (1999) od Adriana Smitha, ktoré sú umocnené ikonickou televíznou vežou Oriental Pearl Tower (1994).V spleti výškových budov je však práve tá prvá od architekta L. E. Hudeca.

Život a diela L. E. Hudeca

1. kapitola - Architekt L. E. Hudec

Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“             Výstavný projekt stálej expozície je venovaný...

Čítaj ďalej...

2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai

Banská Bystrica – Šanghaj   Banská Bystrica             Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku...

Čítaj ďalej...

3. Kapitola - História rodiny

História rodiny              Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov...

Čítaj ďalej...

4. kapitola - Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)

Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)              Staviteľ Juraj Hudec sa narodil 21. apríla 1858 v...

Čítaj ďalej...

5. Kapitola - Staviteľské aktivity Juraja Hudeca

Staviteľské aktivity Juraja Hudeca   Stavby u firmy Wünsch:              Banskobystrická mestská sporiteľňa...

Čítaj ďalej...

6. kapitola - Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca

Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca               L. E. Hudec sa narodil ako prvorodené dieťa staviteľa...

Čítaj ďalej...

7. kapitola - Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)               V severozápadnej časti Štiavnických vrchov, v malebnom...

Čítaj ďalej...

8. Kapitola - Životné cesty L. E. Hudeca

Životné cesty L. E. Hudeca               Ladislav Hudec sa narodil v rodine, v ktorej vernosť k rodinnej...

Čítaj ďalej...

9. kapitola - Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley

Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley   Legenda:   Miesta života architekta L. E. Hudeca: Banská...

Čítaj ďalej...

10. kapitola - Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)

Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)   Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E....

Čítaj ďalej...

11. kapitola - Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji

Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji               Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi...

Čítaj ďalej...

12. kapitola - Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)

Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)               Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca,...

Čítaj ďalej...

13. kapitola - Európa na ceste Šanghaj – USA

Európa na ceste Šanghaj – USA               Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej...

Čítaj ďalej...

14. kapitola - Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)

Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)               Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov...

Čítaj ďalej...

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca

15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca Architekt L. E. Hudec sa svojím priam...

Čítaj ďalej...