Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)
Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E. Hudec prišiel do Šanghaja. Od roku 1919 sa podpisuje menom Hudec, respektíve Wu-Ta-Kche v čínštine. Prenajíma si izbu na Hart Road (dnes Changde Road) a začína pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Zakrátko sa spoznáva s Gizelou Meyer (1902 – 2004), s ktorou sa v roku 1922 zosobášil.
Gizela Isabela Meyer pochádzala z nemecko-škótskej rodiny otca Carla Theodora Meyera z Brém a mamy Tisdall zo Škótska. V rodine sa rozprávalo anglicky a hlavne nemecky. L. E. Hudec rozprával mnohými jazykmi, popri slovenčine aj maďarsky, poľsky, ukrajinsky, rusky, anglicky, nemecky, francúzsky a taliansky. Čínsky sa nenaučil.
Z manželstva sa im narodili tri deti Martin, Theo a dcéra Alessa. Počas 29 rokov strávených v Šanghaji bývali na troch miestach (Vila Sun Ke, Vila na Columbia Road a rezidencia Hubertus Court). V každom dome mal pracovňu, ktorá bola jeho svetom.
L. E. Hudec nezaprel svojho podnikateľského ducha a s nástupom filmového priemyslu vybudoval tri kiná a stal sa vlastníkom dvoch nájomných domov a lukratívnych pozemkov na brehu mora.
Počas vojny, od roku 1942, bol honorárnym konzulom Maďarska. Obyvateľom Maďarska napomáhal prekonávať strasti vojnových rokov. Listom prejavil nesúhlas s politickým vývojom v Maďarsku a dňa 18. októbra 1944 svoju diplomatickú misiu ukončil. V roku 1947 tajne opustil aj s rodinou Šanghaj, v dôsledku čoho prišiel o celý svoj majetok.
Bol vášnivým fotografom a filmárom. Vlastnil fotoaparát Rolleiflex 6x6. V roku 1927 si obstaral prvú 16 mm kameru. Fotografoval všetko vycibreným pohľadom a vkusom, čoho dôkazom sú jeho rodinné fotografie, komponované zátišia a albumy z ciest. Športoval a choval domáce zvieratá. Bol čitateľom odbornej a technickej a inej literatúry. Na sklonku života sa venoval drevorezbárstvu. Zaujímal sa o archeológiu a teológiu raného kresťanstva. Vlastnil Bibliu v 65 jazykoch. Hĺbka jeho viery bola jeho trinástou komnatou. Ani jedno z jeho detí sa profesijne nevenovalo architektúre. Prejavil sklamanie, že ani jedno z jeho detí neprejavovalo náklonnosť k náboženstvu.
Rodina, priatelia a spoločnosť architekta L. E. Hudeca
Ladislav Hudec sa staral o dve rodiny – o svoju vlastnú od jej založenia až po koniec svojho života a o svoju pôvodnú, čo považoval za svoju prirodzenú povinnosť po smrti otca. Členov svojej pôvodnej rodiny uchránil od ťarchy veľkej podlžnosti voči Československej republike (krach podniku Hugyecz – Rosenauer) a postaral sa o ich životné minimum v časoch, keď to potrebovali. Ich korešpondencia bola permanentná, prerušená iba v poslednom období 2. svetovej vojny.
Volal ich k sebe – podobne ako aj svojich priateľov. Z rodiny pozvanie prijala sestra Magda v roku 1926, pracovala v Šanghaji ako zdravotná sestra a v tomto odbore tam ukončila svoje štúdiá. Do Európy sa vrátila v roku 1930.
Príchodu jeho najmladšieho súrodenca Gejzu patrí samostatná kapitola (1930 – 1933). Ostatných členov rodiny osobne navštevoval vždy, keď bol v Európe a keď to bolo možné. Svojich priateľov, vrstovníkov, či z čias vojny alebo ešte z Banskej Bystrice, s radosťou prijal a ak s tým súhlasili, taktiež zamestnal.
Prvým bol architekt Gabriel Schreiber, ktorý s ním pracoval vo firme Rowlanda Curryho (v rokoch 1918 – 1920). Banskobystričan a architekt z rovnakého ročníka univerzity v Budapešti Vojtech Holesch ho navštívil z Bratislavy. Pracoval u neho aj Oskar Holesch z inej vetvy Holeschovcov a prebýval jeho brat, maliar Dionýz Holesch (1936). Hudec u neho objednal portréty svojich svokrovcov a umelec tak mohol pokračovať vo svojej ázijskej ceste. V tridsiatych rokoch zamestnal Ferdinanda Skuteckého, ktorý bol právnikom, ekonómom a synom maliara Dominika Skuteckého. Počet jeho návštevníkov a ľudí, ktorým pomohol, bol však určite mnohonásobne vyšší.
O jeho spoločenských aktivitách v Šanghaji sa dozvedáme z vlastného životopisu, ktorý vyhotovil k žiadosti o americké občianstvo. Mal vysvetliť, prečo bol členom rôznych, aj nemeckých klubov v Šanghaji. Hudec bol členom klubov German Sport Abteilung, Cercle Sportif, Huangjao Golf Club, Circolo Italiano, German Garden Club a ďalších, ktoré nemali politický charakter a plnili rekreačnú a športovú funkciu – mali aj určitú spoločenskú úlohu. Hodnotiaci americkí úradníci prijali jeho vysvetlenia a 29. novembra 1951 mu udelili americké štátne občianstvo. Veľa času trávil v spoločnosti predstaviteľov kresťanských cirkví, čo súviselo aj so stavbou kostolov a cirkevných škôl.
Architekt L. E. Hudec „Banská Bystrica – Šanghaj“
Výstavný projekt stálej expozície je venovaný...
Banská Bystrica – Šanghaj
Banská Bystrica
Banská Bystrica, slobodné kráľovské banské mesto od roku...
História rodiny
Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov...
Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)
Staviteľ Juraj Hudec sa narodil 21. apríla 1858 v...
Staviteľské aktivity Juraja Hudeca
Stavby u firmy Wünsch:
Banskobystrická mestská sporiteľňa...
Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca
L. E. Hudec sa narodil ako prvorodené dieťa staviteľa...
Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)
V severozápadnej časti Štiavnických vrchov, v malebnom...
Životné cesty L. E. Hudeca
Ladislav Hudec sa narodil v rodine, v ktorej vernosť k rodinnej...
Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley
Legenda:
Miesta života architekta L. E. Hudeca:
Banská...
Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)
Dňa 11. novembra 1918 sa skončila 1. svetová vojna, v čase, keď L. E....
Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji
Profesijné podmienky v Šanghaji boli pre mladého architekta veľmi...
Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)
Posledné dieťa v rodine Juraja Hudeca,...
Európa na ceste Šanghaj – USA
Od marca 1947 rodina bývala v Švajčiarsku, v prenajatom dome v mestskej...
Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)
Ladislav Hudec si vyberie za svoj nový domov...
15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca
Architekt L. E. Hudec sa svojím priam...
Život a diela L. E. Hudeca
1. kapitola - Architekt L. E. Hudec
2. kapitola - Banská Bystrica - Šanghai
3. Kapitola - História rodiny
4. kapitola - Staviteľ Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920)
5. Kapitola - Staviteľské aktivity Juraja Hudeca
6. kapitola - Detstvo a študentské roky L. E. Hudeca
7. kapitola - Kaplnka Panny Márie Kráľovnej (1913 – 1914)
8. Kapitola - Životné cesty L. E. Hudeca
9. kapitola - Banská Bystrica – Šanghaj – Lugano – Berkeley
10. kapitola - Šanghaj L. E. Hudeca (1918 – 1947)
11. kapitola - Tvorba L. E. Hudeca v Šanghaji
12. kapitola - Gejza Hudec, brat architekta (22. 2. 1907 – 23. 2. 1933)
13. kapitola - Európa na ceste Šanghaj – USA
14. kapitola - Život v USA/ Berkeley a projekt Challet (1948 – 1958)
15. kapitola - Spoznávanie života a diela architekta L. E. Hudeca